Spiritualita

Cieľom Congregatio Jesu (CJ) podľa našich pravidiel je s milosťou Božou sa venovať nielen spáse a pokroku vlastných duší, ale s tou istou milosťou zo všetkých síl pomáhať k spáse a dokonalosti blížnych. Čo to je spása? Veľmi laicky môžeme povedať, že je to Bohom darovaná sloboda, oslobodenie celého človeka (ducha, fyzického tela aj psychiky) v jeho vnútornom prežívaní, myslení, chcení, rozhodovaní aj vo vonkajších prejavoch a konaní. Je to láskyplný dar Boha cez Syna Ježiša Krista – meno Ježiš znamená toto poslanie: Boh spasí.

K tomuto cieľu smeruje celá príprava na život v CJ pre službu druhým.

Stupne tejto prípravy sú:

  • kandidatúra
  • postulát
  • noviciát
  • juniorát
  • terciát
  • trvalá formácia

Formácia CJ na všetkých úrovniach je proces ľudského a duchovného rastu a postupnej integrácie všetkých síl a snažení. Uschopňuje sestry vždy viac sa identifikovať s Ježišom Kristom, s jeho poslaním a odovzdať svoj život v láske pre službu.

Mária Wardová naša zakladateľka to opísala takto: „Nakoľko to môžem vyjadriť slovami, šťastie tohto stavu pozostáva vo zvláštnej slobode od všetkých náchylnosti k pozemským veciam, spojenej s úplnou pripravenosťou a schopnosťou ku všetkým dobrým skutkom. Sloboda, ktorú tu M. Wardová spomína, spočíva v tom, že takáto duša všetko vzťahuje na Boha.

Ak sestra prejde všetkými úrovňami formácie, od kandidatúry až po terciát, pričom samu seba skúma, či sa chce na celý život zaviazať žiť v CJ a tiež rehoľa skúma ju, či je vhodná pre spôsob života v CJ, zloží rehoľné sľuby a zaviaže sa nimi žiť navždy v tomto spoločenstve.

 

Kandidatúra

Kritériom pre povolanie do CJ je príslušnosť ku katolíckej Cirkvi, túžba po intenzívnom duchovnom živote, po zasvätení sa Bohu, ochota nechať sa poslať a slúžiť blížnym, psychické i fyzické zdravie a schopnosť žiť v spoločenstve. 

Kandidátky môžu byť v nejakej komunite alebo, ak ešte študujú, pokračujú vo svojich štúdiách a majú pravidelný kontakt s niektorou sestrou, ktorá je určená na to, aby ich sprevádzala. Pomáha sa im, aby boli pozorné voči Božiemu pôsobeniu a jeho významu v udalostiach všedného dňa, odpovedali na ne a tak prehlbovali svoj osobný vzťah ku Kristovi. Tiež poznávajú samé seba, učia sa sebaprijatiu ako ženy so svojimi špecifickými darmi a slabosťami. Postupne sú vovádzané do ducha a života Márie Wardovej a učia sa porozumieť svojim pohnútkam vstupu do CJ.

 

Postulát

Po slobodnom rozhodnutí na základe zdravého sebapoznania a sebaocenenia pokračujú ďalej v príprave. Postulantky sa zúčastňujú na komunitnom živote  a vykonávajú pridelené služby, ktoré majú poslúžiť pri rozpoznaní ich schopností.

V postuláte sa začína s uvádzaním do spirituality vlastnej našej CJ. Zoznamujú sa so spôsobmi ignaciánskej modlitby, s modlitbou milujúcej pozornosti (spytovanie svedomia), s rozjímaním a osemdňovými duchovnými cvičeniami (exercíciami)..., s modlitbou breviára, s hlbším poznávaním Sv. písma...

Užším kontaktom s komunitami a ich apoštolským pôsobením majú postulantky možnosť preskúšať svoje presvedčenie, že sú Bohom povolané do tejto CJ, vyjasnia si povolanie a posilnia sa v ňom. CJ sa vyjadrí, či môžu byť prijaté do noviciátu.

 

Noviciát

Začína obliečkou, pri ktorej novicky dostávajú rehoľné šaty a nové meno. Noviciát trvá dva roky a je intenzívnou duchovnou cestou, ktorej centrom sú 30-dňové ignaciánske duchovné cvičenia. Novicky denne venujú čas modlitbe, hodinovému rozjímaniu, účasti na slávení Eucharistie, napoludnie a večer spytovaniu svedomia, spoločnému duchovnému čítaniu – poznávaniu Konštitúcií (pravidiel)..., osobnému čítaniu Biblie alebo duchovnej literatúry..., aby tak rástli v dôvernom vzťahu k Bohu a nadobudli si schopnosť rozlišovať. Do denného poriadku sú zaradené aj chvíle ticha, štúdium cudzieho jazyka, čas na zotavenie a priestor pre tvorivosť v oblasti hudby, kreslenia a iných zručností.  

Novicky sa stretávajú pri spoločnej modlitbe, sú spolu pri stolovaní, na duchovných čítaniach, zapájajú sa do praktických činnosti v dome, do varenia, upratovania, prania, práce v záhrade... Je to príležitosť navzájom sa spoznať, rozvíjať schopnosť vychádzať medzi sebou navzájom, pomáhať si a postupne sa zaúčať do života v komunite a podieľať sa na zodpovednosti za ňu.

Čas v noviciáte je prerušovaný experimentami (praxou), ktoré zaviedol sv. Ignác z Loyoly, prebiehajúcimi v sociálnej a pastoračnej oblasti. Experimenty majú umožniť aj stretnutie a zažitie mnohotvárnosti ľudskej chudoby. Hlavným experimentom sú 30-dňové duchovné cvičenia. Experimenty ako také slúžia na sebapoznanie noviciek, na spoznávanie rôznych druhov apoštolských činností, komunít, i na to, aby sa učili spájať modlitbu a duchovný život s nárokmi poslania – aby sa stávali kontemplatívnymi v činnosti.

Dvojročný noviciát sa končí zložením prvých dočasných sľubov. Sľuby – chudoba, čistota a poslušnosť sú vyjadrením slobodnej odpovede Bohu na jeho volanie a dar povolania.

 

Juniorát

Juniorát trvá šesť rokov a je možné predĺžiť ho až na deväť rokov. Je spravidla obdobím vzdelávania pre budúce apoštolské nasadenie. Okrem intelektuálneho rozmeru majú juniorky zjednotiť vo svojom živote duchovný, apoštolský a komunitný rozmer, aby sa tak mohli rozvíjať v milujúceho človeka, ktorý sa odovzdáva Bohu a má ochotu slúžiť ľuďom. Sú zaradené v rôznych komunitách a stretávajú sa na pravidelných formačných stretnutiach so sestrou, ktorá ich počas tohto obdobia sprevádza a pomáha im v duchovnom prehlbovaní sa, v spoznávaní CJ, jej spirituality, dejín i jej súčasného diania. I keď v tomto období formácie je ich poslaním a apoštolátom samotné štúdium, majú možnosť zapojiť sa do apoštolských diel CJ, čo im má pomôcť byť medzi ľuďmi a s ľuďmi, vnímať ich potreby a učiť sa im porozumieť.

Cesta dôvery – stretnutie junioriek v Ružomberku

Interjuniorát 2016

 

Terciát

Toto obdobie je určené na to, aby sa sestry pripravili na plné začlenenie do CJ, a preto sú  oslobodené od svojich apoštolských povinností. Cieľom terciátu je vnútorné prehĺbenie túžby po úplnom odovzdaní seba Bohu večnými sľubmi. Na tejto etape cesty je každá sestra ľudsky i duchovne sprevádzaná sestrou - vedúcou terciátu. Intenzívnejšie sa venuje prehlbovaniu poznania Konštitúcií, spirituality Márie Wardovej a charizme CJ, Sv. písma...

Robí si podobne ako v noviciáte 30-dňové ignaciánske duchovné cvičenia. Terciát je čas reflektovania, uvažovania, rastu v poznaní a láske Boha a je tzv. „školou srdca“. Zdokonaľovaním seba podľa postojov vlastných Ježišovi i Márii Wardovej a tiež sv. Ignácovi z Loyoly, ktorého spiritualitu zakladateľka prevzala, sa sestry pripravujú na to, aby po zložení večných sľubov nasadili všetky svoje sily v službe ľuďom. Súčasťou terciátu sú experimenty v sociálnej a misijnej oblasti.

Terciát končí zložením večných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti. Okrem toho sestry sľubujú osobitnú poslušnosť pápežovi vzhľadom na poslanie (4. sľub), ktorý spočíva v pripravenosti ísť kedykoľvek a kamkoľvek tam, kde naša služba viac osoží ľuďom, poslúži k spáse ich duší i k oslave Boha. Sv. Otec túto právomoc posielať deleguje generálnej predstavenej.

 

Permanentná formácia

Každá sestra po večných sľuboch sa usiluje o neustále formovanie sa a to nielen na intelektuálnej rovine, ale aj duchovnej a praktickej, aby bola schopná „vnímať znamenia našich čias“ podľa výzvy II. vatikánskeho koncilu a odpovedať na ne, a byť tak účinným nástrojom v Božích rukách.