.jpg?s3=1)
Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cirkevní otcovia, nám predkladá pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa vo svojej knihe Na pleciach obrov. Cieľom cyklu jeho kázní je načerpať nadšenie a prinavrátiť sviežosť našej viere prostredníctvom obnoveného kontaktu s obrami viery v minulosti. Prejsť od vyznávanej viery k žitej viere.
Ako prvý nám dogmu o Kristovom božstve pomáha prebudiť a nechať zažiariť v celej jej sláve svätý Atanáz. Ten urobil z jej obhajoby cieľ svojho života. Boli chvíle, v ktorých budúca spoločná viera Cirkvi žila v srdci jediného človeka: v jeho. Čo Atanáza motivovalo do boja? Odkiaľ čerpal túto absolútnu istotu? Nebolo to zo špekulácie, ale zo života; z reflexie nad skúsenosťou Cirkvi so spásou v Kristovi Ježišovi.
Definícia, že Syn je "jednej podstaty s Otcom" a je "zrodený, nie stvorený", navždy odstránila hlavnú prekážku helenizmu pre uznanie Kristovo plného božstva. Ježiš Kristus je prítomnosťou Otca a je rovnako dôležitý ako Otec. Atanáz píše: "Dobrý Otec so svojím Slovom, ktoré je tiež Bohom, vedie a podopiera celý svet, aby stvorenie, osvietené jeho vedením, prozreteľnosťou a poriadkom, mohlo zotrvať v bytí..."
Kristovo božstvo je nárožným kameňom, ktorý podopiera dve hlavné tajomstvá kresťanskej viery: Trojicu a Inkarnáciu. Tieto tajomstvá sú ako dve brány, ktoré sa otvárajú a zatvárajú súčasne. Ak vyradíme tento kameň, celá budova kresťanskej viery sa zrúti: ak Syn nie je Bohom, kto tvorí Trojicu? Jasne to demaskoval už svätý Atanáz, keď proti ariánom napísal: "Ak Slovo neexistuje spolu s Otcom od večnosti, potom neexistuje večná Trojica,..."
Musíme sa nechať plne zachytiť Ježišovou otázkou: "A za koho ma pokladáte vy?" A ešte osobnejšou otázkou: "Veríš? Veríš naozaj? Veríš celým srdcom?" Atanáz nám však pripomína aj ďalšiu dôležitú pravdu: viera v Kristovo božstvo nie je možná, ak nezakusujeme spásu vykonanú Kristom. Bez tejto skúsenosti sa Kristovo božstvo stane jednoducho ideou, tézou... Spásu zakusujeme, keď čítame Božie Slovo; keď vysluhujeme a prijímame sviatosti, hlavne Eucharistiu, ktorá je privilegovaným miestom prítomnosti Zmŕtvychvstalého; keď praktizujeme charizmy; keď udržiavame kontakt so životom veriacej komunity; keď sa modlíme.
Bez viery v Kristovo božstvo: Boh je ďaleko, Kristus zostáva vo svojej dobe, evanjelium je jednou z mnohých náboženských kníh ľudstva, Cirkev je obyčajnou inštitúciou, evanjelizácia je propagandou, liturgia je pripomínaním minulosti, ktorej už niet; kresťanská morálka je bremenom, ktoré je všelijaké iné, len nie ľahké, a jarnom, ktoré je všelijaké iné, len nie príjemné.
No s vierou v Kristovo božstvo: Boh je Emmanuel, Boh s nami; Kristus je Zmŕtvychvstalý, ktorý žije v Duchu; evanjelium je definitívnym slovom Boha celému ľudstvu, Cirkev je univerzálnou sviatosťou spásy, evanjelizácia je delením sa o dar, liturgia je radostným stretnutím so Zmŕtvychvstalým, prítomný život je počiatkom večnosti.
sr. Lenka CJ