Čo znamená byť svätý, vysvetlil Ježiš na blahoslavenstvách. „Sú ako preukaz totožnosti kresťana. ... V nich sa črtá tvár Majstra, a my sme povolaní na to, aby táto tvár presvitala do každodennosti našich životov,“ pokračuje pápež František v apoštolskej exhortácii o povolaní k svätosti v súčasnom svete Gaudete et exsultate. Pozýva vrátiť sa „k počúvaniu Ježiša so všetkou láskou a rešpektom, ktorý si Majster zasluhuje“. V tretej kapitole rozoberá jednotlivé blahoslavenstvá z Matúšovho evanjelia.
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Spoznajme pravdu nášho srdca. Do čoho vkladáme istotu nášho života? Bohaté srdce sa cíti spokojné samo v sebe, „nemá miesto pre Božie slovo, pre lásku k bratom ani pre potešenie z najdôležitejších vecí v živote“. Do sŕdc chudobných v duchu môže Pán „vstúpiť so svojou stálou novosťou.“ Chudoba v duchu je úzko spojená s indiferenciou svätého Ignáca z Loyoly, ktorá vedie k vnútornej slobode. „Byť chudobný v srdci, to je svätosť.“
„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“
Aj keď sa to v dnešnom svete hádok, nenávisti či ľudských súdov zdá nemožné, „Ježiš navrhuje iný štýl: tichosť“. Ak na limity či chyby druhých hľadíme s láskavosťou a miernosťou, môžeme im pomôcť a neminieme energiu na zbytočné lamentácie. Svätý Pavol spomína miernosť ako ovocie Ducha Svätého. „Tichosť je iný výraz pre vnútornú chudobu toho, kto svoju dôveru vkladá len v Boha.“ Tichí uvidia ako sa v ich životoch naplnia Božie prisľúbenia. A Pán im dôveruje. „Reagovať s pokornou tichosťou, to je svätosť.“
„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“
Dnešný svet nechce plakať, bolestné situácie ignoruje, prikrýva a schováva. Uniká z okolností, v ktorých sa vyskytne utrpenie a kríž. „Osoba, ktorá vidí veci také, aké naozaj sú, nechá sa preniknúť bolesťou a zaplače vo svojom srdci, je schopná dotknúť sa hlbín života a byť skutočne šťastná,“ povzbudzuje pápež František. Pokračuje, že takejto osobe sa dostáva Ježišovej útechy, nadobúda odvahu mať účasť na utrpení druhého a neuteká pred bolestnými situáciami. „Vedieť plakať s druhými, to je svätosť.“
„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“
Hlad a smäd sú intenzívne skúsenosti spojené s inštinktom prežitia. „Spravodlivosť, ktorú ponúka Ježiš, nie je spravodlivosť, ktorú hľadá svet.“ Mnohí ľudia trpia nespravodlivosťami, iní sa len bezmocne prizerajú či vzdajú sa boja za skutočnú spravodlivosť. „Táto spravodlivosť sa začína uskutočňovať v živote každého človeka, keď je spravodlivý vo svojich vlastných rozhodnutiach, a potom sa prejavuje v hľadaní spravodlivosti pre chudobných a slabých,“ vyzýva pápež František a dodáva: „Hľadať spravodlivosť s hladom a smädom, to je svätosť.“
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“
Milosrdenstvo znamená dávať, pomáhať, slúžiť druhým, odpúšťať a chápať. „Chcieť v našich životoch reprodukovať aspoň malý odraz dokonalosti Boha, ktorý dáva a odpúšťa štedro.“ Miera, ktorú my používame na pochopenie, odpustenie či dávanie, sa v nebi bude aplikovať na nás, keď nám bude odpúšťané a keď budeme odmeňovaní. „Treba si uvedomiť, že my všetci sme armádou tých, ktorým bolo odpustené. Na nás všetkých bolo zhliadnuté s Božím súcitom,“ zdôrazňuje pápež František. „Hľadieť a konať s milosrdenstvom, to je svätosť.“
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“
Srdce, ktoré vie milovať, nenechá vstúpiť do svojho života čokoľvek, čo ohrozuje a oslabuje lásku alebo ju vystavuje riziku. „V Biblii sú srdcom naše skutočné úmysly: to, čo naozaj hľadáme a po čom túžime, ponad to, ako sa javíme.“ Niet lásky bez skutkov, ale Pán očakáva oddanosť bratovi, ktorá vychádza zo srdca. „V úmysloch srdca sa rodia túžby a úprimné rozhodnutia, ktoré nami skutočne hýbu,“ píše pápež František. „Udržať si srdce čisté od všetkého, čo poškvrňuje lásku, to je svätosť.“
„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“
Život prináša boje, ktoré sa opakujú. Sme príčinami konfliktov či nedorozumení. Svet klebiet nebuduje pokoj. „Pokojní sú zdrojom pokoja, šíria pokoj a spoločenské priateľstvo.“ Ak máme v našom spoločenstve „pochybnosti o tom, čo treba konať, usilujeme sa o pokoj, pretože jednota je viac ako konflikt“. Aj keď to nie je ľahké. „Je to náročné a vyžaduje si to veľkú otvorenosť mysle a srdca.“ Nie je to snaha konflikt ignorovať či zakrývať, ale ho „prijať a strpieť; vyriešiť ho a premeniť na ohnivko spájajúce s novým procesom“. Vyžaduje si to „vyrovnanosť, tvorivosť, citlivosť a zručnosť“. „Rozširovať okolo seba pokoj, to je svätosť.“
„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Táto cesta ide proti prúdu, spochybňuje spoločnosť a obťažuje. „Ambície moci a svetské záujmy mnohokrát hrajú proti nám.“ Kríž únavy a bolesti, ktoré znášame, „aby sme žili prikázanie lásky a cestu spravodlivosti, je zdrojom dozrievania a posvätenia“. Nejde však o prenasledovania, ktoré si zapríčiňujeme sami nesprávnym zaobchádzaním s druhými. „Svätý nie je excentrická osoba s odstupom, ktorá sa stáva neznesiteľnou pre svoju márnivosť, negativitu či urazenosť.“ Prenasledovaniami trpíme aj dnes. Je to krutý spôsob mučenia, klamstvá, klebety, falše a posmešky. „Prijať každý deň cestu evanjelia, aj keď nám spôsobuje problémy, to je svätosť.“
V závere pápež František upriamuje pozornosť na Ježišove slová z Matúšovho evanjelia: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“.
V povolaní spoznať Krista v chudobných a trpiacich „sa odhaľuje samotné Srdce Krista, jeho najhlbšie city a rozhodnutia, ktorým sa každý svätý snaží pripodobniť“. Vzhľadom na vážnosť týchto Ježišových žiadostí prosí pápež František kresťanov, aby ich akceptovali a prijali s otvorenosťou, bez komentára, špekulácií a výhovoriek, ktoré ich oberajú o silu. „Pretože milosrdenstvo je pulzujúcim srdcom evanjelia,“ dodáva.