Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 41-52
IMPULZ NA MODLITBU
- Predtým ako začnem modlitbu, sa môžem v mysli spojiť s celou Cirkvou: vstupujeme do Jubilejného roka 2025, ktorý sa v jednotlivých diecézach otvára práve na sviatok Svätej rodiny. Svätý Otec František nás pozýva, aby sme boli pútnikmi nádeje a otvorili dvere srdca Bohu, ktorý k nám prichádza so svojím milosrdenstvom.
- Stíšim sa a znakom kríža začnem dnešnú modlitbu. Prosím o milosť, aby som dokázala otvoriť srdce milostiam, ktoré mi aj dnes chce Pán darovať.
- Prečítam si text evanjelia – aspoň dvakrát. Predstavím si scénu, ktorá sa tu odohráva.
- Aj Mária s Jozefom a malým Ježišom boli pútnikmi. Každý rok putovali na sväté miesta, aby si pripomenuli, aké veľké veci Boh vykonal v ich národe, ako ich vyslobodil z egyptského otroctva. Text opisuje jednu zo slávností židovskej Veľkej noci.
- Po slávnostiach odchádzajú z Jeruzalema v presvedčení, že Ježiš je v tom istom sprievode, že idú s ním. Keď ho však nevedia nájsť, vracajú sa späť do Jeruzalema.
- Evanjelium toto hľadanie opisuje ako „bolestné“. Jozef s Máriou hľadajú Ježiša, no on sa im po nájdení nevrhne do náručia ako stratené dieťa, ale hovorí, že je na mieste, kde ide o jeho Otca.
- Čo rezonuje v mojom srdci, keď počujem o bolestnom hľadaní Ježiša? Mám aj ja skúsenosť, že som ho „stratil“ a hľadanie bolo poznačené trápením?
- Mária s Jozefom sa museli vrátiť tam, kde išlo o Ježišovho Otca. Nie je tento text pozvaním aj pre mňa? Kde sa nachádzam? Kam ma Ježiš pozýva? Čo pre mňa dnes, v tejto situácii znamená byť tam, kde ide o môjho Otca?
- Možno sa mám tiež vrátiť na tie posvätné miesta – do vlastného srdca, kde je on sám a kde ma chce zahrnúť svojou láskou a milosrdenstvom. Skúsim si predstaviť svoju „púť“ z aktuálnej situácie, odtiaľ, kde sa aktuálne túlam, hľadám,... do vlastného srdca ako svätého miesta.
- Skúsim s týmto obrazom chvíľu pobudnúť.
- Následne sa porozprávam o svojich pocitoch a predstavách s Pánom. Kladiem mu otázky, opisujem pocity a snažím sa uchovať si v srdci to, čo mi chce povedať.