K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý. ‘On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Lk 15, 1-3. 11-32
IMPULZ NA MODLITBU
- Stíšim sa a uvedomím si, že Pán mi dáva túto chvíľu modlitby ako svoj dar.
- Prosím o milosť precítiť jeho prítomnosť v tejto chvíli a v celom mojom živote. Po stíšení môžem prejsť k môjmu rozjímaniu.
- Pomaly si prečítam text dnešného evanjelia. Predstavím si, že som jedným z účastníkov tohto príbehu. Ktorý z nich je mi najbližší v mojom terajšom rozpoložení? Mám blízko k synovi, ktorý sa „stratil“ a v skrúšenosti srdca sa vrátil? Alebo mám v sebe pocit, že mám „zadosťučiniť“ spravodlivosti voči tým, ktorí sa vymykajú z môjho pohľadu na svet, ako starší syn v príbehu?... Alebo mám skúsenosť so životodarnou otvorenosťou milovať a odpúšťať, zakaždým prijať a dať šancu ako otec, ktorý miluje a prijíma oboch svojich synov? ...
- Ostanem s postavou, ktorá sa mi najviac prihovára, a prežijem s ňou nanovo celý príbeh. Čo tam vnímam, aké rozpoloženie... Aká atmosféra je tam?
- Ak vnímam, že ma oslovuje životodarné a otvorené náručie odpúšťajúceho otca, ktorý prijíma svojich synov bez kladenia akýchkoľvek podmienok, ostanem s ním. Do tohto náručia môžem priniesť to, čo sa práve deje v súvislosti so situáciou vojny, s toľkým utrpením nevinných, traumami a skazou... bolesťou i neodpustením...
- Všimnem si, ako otcovo odpustenie a prijatie zapôsobilo na jeho synov... a ako pôsobí na mňa. Môžem si v pamäti vybaviť situáciu, keď som dokázala zo srdca odpustiť a keď bolo bez podmienok odpustené mne... Čo bolo pre mňa vtedy dôležité a životodarné?
- Prosím Otca nášho Pána Ježiša Krista o milosť odpúšťania, o schopnosť odpustiť tým, ktorí rozsievajú zlo aj za tých, ktorí padajú zo slabosti. Prosím o milosrdenstvo v mojom vlastnom srdci. Ďakujem za milosrdenstvo toľkokrát prejavené mne od Boha i od ľudí... Uskutočňované milosrdenstvo prináša slobodu, ľahkosť a približuje k Bohu. Milosrdenstvo prináša život tomu, ktorý odpúšťa, aj tomu, ktorému je odpustené.
- Na záver sa spolu so sv. Faustínou modlím o milosrdenstvo:
„Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, Pane. Nech najväčšia Božia vlastnosť, tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych.
Pomôž mi, Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale všímala si to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné a prichádzala im na pomoc.
Pomôž mi, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola vnímavá na potreby mojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči bolestiam a stonaniu blížnych.
Pomôž mi, Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia.
Pomôž mi, Pane, aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som vedela svojim blížnym robiť len dobre...
Pomôž mi, aby moje nohy boli milosrdné, aby som sa vždy ponáhľala pomáhať blížnym, premáhajúc vlastnú únavu a ustatosť.
Pomôž mi, Pane, aby moje srdce bolo milosrdné, aby som vedela spolucítiť s utrpením blížnych.“
(porov. Den. 163)