"Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom. S Ježišom Kristom sa neustále znovu a znovu rodí radosť,“ píše pápež František zasväteným v liste Radujte sa. Stretnutie s Ježišom v nás zapaľuje tú pôvodnú krásu, krásu tváre, ktorá žiari Otcovou slávou.
Je potrebné zanechať všetko kvôli nasledovaniu Pána. Evanjeliová radikálnosť nie je len tá rehoľná; požaduje sa od všetkých. Ale rehoľníci nasledujú Pána zvláštnym, prorockým spôsobom. Rehoľníci musia byť mužmi a ženami schopnými prebúdzať svet. "Prvenstvo Boha dáva ľudskej existencii plný zmysel a radosť, lebo človek je stvorený pre Boha a nebude spokojný, kým v ňom nenájde pokoj", svedčí pápež Ján Pavol II. vo Vita consecrata.
"Toto je tá krása zasvätenia: radosť, radosť...," zdôrazňuje pápež František. Radosť, že môžeme všetkým prinášať Božiu útechu. "V smútku nie je svätosť!" Radosť je požiadavka a základ ľudského života. Sme povolaní svedčiť o radosti, ktorá vychádza z istoty, že sme milovaní, a z dôvery, že budeme spasení. V škole Učiteľa počujeme: "aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná". Všetci kresťania, a predovšetkým my, sme povolaní šíriť toto posolstvo nádeje, ktoré prináša pokoj a radosť: Božiu útechu, jeho nehu, nehu voči všetkým.
"Keď vás Boh povoláva, hovorí vám: 'Si pre mňa dôležitý, mám ťa rád, počítam s tebou.' Z toho pramení radosť! Cítiť sa byť Bohom milovaní, cítiť, že pre neho nie sme čísla, ale osoby; cítiť, že je to on, ktorý nás volá." Ježiš sa pri poslednej večeri obrátil na apoštolov slovami: "Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás". Povolanie je vždy Božia iniciatíva. Pápež nás pozýva zanechať všetky nevhodné prostriedky, aby sme mohli byť s Ježišom. Pozýva nás z celej našej "existencie urobiť púť premeny v láske". Byť s Kristom si vyžaduje zdieľať s ním život, rozhodnutia, poslušnosť viery, blahoslavenstvo chudobných, radikálnosť lásky.
Boh nám dáva vstúpiť do svojho pokoja a chce, aby sme spočinuli v ňom: je to neustály proces spoznávania sa v láske. Táto cesta má svoje meno, svoju tvár: tvár Ježiša Krista. On nás učí, ako sa stať svätými. Zasvätený život má vteľovať radostnú zvesť, má nasledovať Krista ukrižovaného a vzkrieseného. Konkrétne napodobňovať jeho spôsob života, jeho vnútorné postoje, nechať sa preniknúť jeho duchom, prispôsobiť sa jeho prekvapivej logike a jeho rebríčku hodnôt, zdieľať jeho riziká a jeho nádeje. Zotrvávať v Ježišovi! To znamená byť s ním spojený, byť v ňom, s ním, zhovárať sa s ním.
Kto sa stretol s Pánom a nasleduje ho s vernosťou, je poslom radosti Ducha. Vernosť je povedomie lásky, ktorá nás neustále dynamicky orientuje k "ty" Boha a ku každej ľudskej osobe, a my skusujeme život Vzkrieseného: "Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie." Verné učeníctvo je milosťou a uplatňovaním lásky, službou obetavej dobročinnosti. Vytrvať až po Golgotu, skusovať trýzeň neistoty a zrady, s úžasom sa tešiť z Veľkej noci až po slávu Turíc a po evanjelizáciu národov, to sú etapy radostnej vernosti, pretože je kenotická, po celý život pociťovaná aj ako znak mučeníctva a takisto ako účasť na vzkriesenom živote Krista.
Prvou vecou učeníka je byť s Majstrom, počúvať ho, učiť sa od neho. Ak v našom srdci nie je teplo Boha, jeho lásky, jeho nežnosti, ako môžeme my, úbohí hriešnici, zohrievať srdcia iných? Pestujme kontemplatívny rozmer aj vo víre najsúrnejších a najťažších úloh. Kontemplácia vedie k prorockému postoju. Pápež František nás pozýva obnovovať si povolanie a robiť ho účinným práve radosťou a zanietením; celostný akt lásky je totiž neustály proces, "dozrieva, dozrieva, dozrieva" v trvalom vývoji, v ktorom "áno" našej vôle jeho vôli zjednocuje vôľu, rozum a cit; "lásku nikdy nemožno zavŕšiť, nikdy nie je úplná; počas života sa mení, dozrieva, a práve preto zostáva verná sebe samej".