.jpg?s3=1)
Slová, ktoré prorok Izaiáš používa: "Potešujte... hovorte k srdcu," sa častejšie opakujú v Starom zákone. Osobitnú hodnotu majú na miestach, kde ide o dialóg nežnosti a lásky. Potešovanie treba chápať ako prejav vzájomnej spolupatričnosti, hru intenzívnej empatie, dojatia a životného puta. Ide o milosrdenstvo a veľkú starostlivosť, objatie, ktoré dáva silu, a trpezlivú blízkosť, ktorá vzbudzuje dôveru.
"Dnes ľudia potrebujú aj slová, ale predovšetkým naše svedectvo o milosrdenstve a nežnosti Pána, ktoré zohrievajú srdcia, prebúdzajú nádej," vyzýva zasvätených pápež František v liste Radujte sa. V Ježišovej vízii je útecha darom Ducha, Utešiteľa, ktorý nás potešuje v skúškach a zažína v nás nádej, ktorá nesklame. Sme povolaní prinášať všetkým objatie Boha, ktorý sa k nám skláňa s nežnosťou matky. Sme povolaní prinášať úsmev Boha; a bratstvo je prvým a najuveriteľnejším evanjeliom, aké môžeme vyrozprávať.
Podľa pápeža Františka šifrou bratstva je nežnosť, "eucharistická nežnosť". Pod jej vplyvom bude mať bratstvo obrovskú silu spájať. Na ceste adorovania a služby sme povolaní urobiť exodus zo seba samých. Stretnutie a prijímanie druhých, solidárnosť a bratstvo sú prvkami, ktoré robia našu civilizáciu naozaj ľudskou. Radosť zo stretnutia s Ježišom a z jeho povolania nás nabáda neuzatvárať sa, ale otvoriť sa; vedie nás k službe Cirkvi. "Koreňom smútku v pastoračnom živote je nedostatok otcovstva a materstva, spôsobený nesprávnym prežívaním zasvätenia, ktoré treba priviesť k plodnosti," zdôrazňuje pápež František. Vyzýva, aby sme neprivatizovali lásku, ale s nepokojom hľadajúceho "neustále, bez prestania sa usilovali o dobro druhého, o dobro milovanej osoby".
Nebojme sa novosti, ktorú Svätý Duch spôsobuje v nás, nebojme sa obnovy štruktúr. Cirkev je slobodná. Vedie ju vpred Svätý Duch. Viera nikdy nezmenšuje priestor rozumu, ale otvára ho integrálnej vízii človeka a skutočnosti a chráni pred nebezpečenstvom redukovať človeka na "ľudský materiál". Pápež František nás pozýva k múdrosti, ktorá je znakom pružnosti, schopnosti zasvätených hýbať sa podľa evanjelia. Misionárske srdce je srdce, ktoré pozná radosť Kristovej spásy a delí sa s ňou ako s útechou, vedomé si ľudských hraníc.
"Hľa, služobnica Pána". Pánova služobnica beží, ponáhľala sa, aby sa stala služobnicou ľudí. V Márii je celá Cirkev, ktorá kráča spoločne: v činorodej láske toho, kto sa približuje k tým najkrehkejším; v nádeji toho, kto vie, že nebude na tejto ceste sám, a vo viere toho, kto má osobitný dar, s ktorým sa môže deliť. V Márii každý z nás, poháňaný vanutím Ducha, žije svoje povolanie byť v pohybe, kráčať!
sr. Lenka CJ