“Zo všetkých práv, ktoré ženy majú, je tým najdôležitejším právo byť matkou,” poukazuje na podstatu života čínsky spisovateľ Line Yutang. Materstvo je dôsledkom manželského spojenia muža a ženy, čiže biblického "poznania", ktoré zodpovedá splynutiu dvoch v "jednom tele". Vzájomný sebadar osôb v manželskom zväzku sa otvára k daru nového života, nového človeka. Žena v tomto otvorení sa, keď počne a porodí dieťa, objaví a nájde seba samu prostredníctvom úprimného sebadarovania. Manželia takto prenášajú ďalej tvorivú silu Boha Stvoriteľa, píše pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Mulieris Dignitatem.
Stavba ženského tela a celý súhrn jej orgánov sú uspôsobené na materstvo, na počatie, na tehotnosť a na pôrod. V materstve ženy spojenom s otcovstvom muža sa odzrkadľuje to večné tajomstvo plodenia, ktoré je v Bohu samom, v Bohu Trojjedinom. "Hoci rodičovstvo pochádza od obidvoch, v žene sa uskutočňuje oveľa konkrétnejšie, najmä pred príchodom dieťaťa na svet. Žena totiž priamo 'platí' za spoločné rodičovstvo, ktoré sa doslovne živí silami jej tela i ducha. Muž si má byť vedomý, že v tomto spoločnom rodičovskom úkone berie na seba mimoriadny záväzok voči žene. Preto nijaké ponímanie 'rovnosti práv' medzi mužom a ženou nie je správne, ak sa na túto skutočnosť neberie hlavný zreteľ," zdôrazňuje pápež Ján Pavol II.
Materstvo obsahuje v sebe vynikajúce spoločenstvo s tajomstvom života, ktorý sa rozvíja v ženskom lone. Matka obdivuje toto tajomstvo a vnútorným nazeraním vníma, čo sa v nej deje. Vo svetle "počiatku" matka prijíma a miluje ako osobu dieťa, ktoré nosí pod srdcom. Tento dôležitý druh symbiózy s novou ľudskou bytosťou, ktorá sa pozvoľne formuje, utvára v žene duchovný postoj voči človekovi - nielen voči vlastnému dieťaťu. Muž, hoci aj berie vážne svoju účasť na rodičovstve, predsa sa nachádza „zvonku“ procesu tehotenstva a porodenia dieťaťa, a preto sa musí z mnohých hľadísk od matky priúčať svojmu otcovstvu.
Materstvo poukazuje na tvorivú a veľmi dôležitú schopnosť ženy, od ktorého v podstatnej miere závisí človečenstvo nového ľudského bytia. V tomto zmysle pripomína aj povolanie a výzvu adresovanú na muža a na jeho otcovstvo. Materstvo ženy je včlenené do obsahu zmluvy, ktorú Boh s človekom ustanovil v Ježišovi Kristovi v materstve Božej matky. Materstvo každej ženy, ponímané vo svetle evanjelia, je nielen materstvom tela a krvi. V ňom sa totiž prejavuje vnútorné počúvanie slova živého Boha a súčasne aj ochotná vôľa zachovávať ho. Veď synovia a dcéry ľudského pokolenia, narodení z pozemských matiek, majú moc od Božieho Syna "stať sa Božími deťmi".
"Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek." Tieto Ježišove slová sa v prvej časti vzťahujú na "pôrodné bolesti", ktoré patria do dedičstva po prvom hriechu. Zároveň však poukazujú aj na tesný súvis, ktorý má materstvo ženy s veľkonočným tajomstvom. Lebo toto tajomstvo zahrňuje v sebe aj bolesť Matky stojacej pod krížom. "Keď pozorujeme Božiu matku, ktorej 'dušu prenikol meč', myseľ sa nám obracia na všetky trpiace matky tohto sveta. K tejto bolesti značne prispieva vrodená citlivosť ženskej povahy, hoci žena je často odolnejšia v utrpení ako muž," konštatuje pápež Ján Pavol II. v liste o dôstojnosti a povolaní ženy.
Evanjeliová rozprava o žene, ktorá trpí, keď nadišiel jej čas porodiť dieťa, hneď nato hovorí aj o radosti. Je to radosť, že prišiel na svet človek. Aj táto radosť väzí vo veľkonočnom tajomstve, čiže v radosti, ktorú zažili apoštoli v deň Kristovho zmŕtvychvstania.
Sr. Lenka CJ