"Rodičia majú vždy vplyv na morálny vývin svojich detí – v dobrom i v zlom," pokračuje pápež František v siedmej kapitole apoštolskej exhortácie o láske v rodine Amoris laetitia.
Rodina má byť miestom opory, sprevádzania a vedenia. "Potrebuje si ujasniť, čomu chce svoje deti vystaviť... Zanedbanie detí sa nikdy nevypláca," zdôrazňuje pápež František. Rodičia musia deti usmerniť a pripraviť tak, aby dokázali čeliť negatívnym situáciám. S veľkou láskou majú v dieťati spúšťať procesy dozrievania jeho slobody, prípravy, celistvého rastu, pestovania samostatnosti. Len tak bude dieťa vedieť obstáť a konať s inteligenciou a obozretnosťou.
Hlavnou otázkou nie je, kde sa dieťa nachádza fyzicky a s kým, ale kde sa nachádza v existencionálnom zmysle z hľadiska jeho presvedčenia, cieľov, túžob, životného plánu. Vieme, kde je jeho duša skutočne? Kladie rodičom otázku pápež František. Je nevyhnutné, aby nás každé dieťa prekvapilo plánmi, ktoré pramenia zo slobody, aby narušilo naše schémy.
Citový a etický rozvoj človeka si vyžaduje veriť, že rodičom možno dôverovať. S citom a osobným svedectvom vzbudzovať v deťoch dôveru, inšpirovať v nich láskavý rešpekt. Emočné zanedbanie je bolestnejšie ako prípadné pokarhanie za zlé správanie. Súčasťou poslania rodičov je výchova vôle a rozvoj správnych návykov a emočných sklonov k dobru. Aj zvyklosti naučené v detstve majú pozitívnu funkciu.
Morálna výchova je pestovanie slobody prostredníctvom ponúk, motivácii, stimulov, ocenení, príkladov, vzorov, symbolov, úvah, napomenutí, prehodnotení spôsobov správania a dialógov, ktoré pomáhajú rozvíjať stabilné vnútorné princípy. Tie môžu viesť k spontánnemu konaniu dobra. "Čnosť je presvedčenie, ktoré sa premenilo na vnútorný a stabilný princíp konania,“ píše pápež František.
Je nevyhnutné viesť dieťa k uvedomeniu si, že zlé skutky majú následky. "Pokarhanie pôsobí ako stimul, ak sa zároveň ocenia a uznajú snahy a ak dieťa zistí, že rodičia k nemu stále prechovávajú živú a trpezlivú dôveru," povzbudzuje pápež František. Základom je, "aby sa disciplína nepremenila na zmrzačenie túžby, ale na podnet pre neustále napredovanie," dodáva.
"Rodina je prvou školou ľudských hodnôt, v ktorej sa človek učí správne používať slobodu. Existujú sklony, ktoré dozreli v detstve, poznačujú človeka do hĺbky a ostávajú na celý život," zdôrazňuje pápež František. Poukazuje na veľmi dôležitú úlohu rodín v súčasnej dobe, ktorou je vychovávať k schopnosti čakať. Naučiť sa isté veci odložiť a čakať na vhodný okamih. Dieťa zažije, že sa dokáže ovládať, obohatí vlastnú sebaúctu a učí sa rešpektovať slobodu druhých.
Rodina "je prvým miestom, kde sa človek učí zaujať pozíciu voči druhému, počúvať, zdieľať, znášať, rešpektovať, pomáhať, žiť spolu." Tam sa učíme obnovovať blízkosť, starať sa o druhého, pozdraviť. Rodina je tak priestorom prvotnej socializácie.
"Výchova detí musí byť charakterizovaná procesom odovzdávania viery," vyzýva pápež František. V rodine sa človek učí chápať dôvody a krásu viery, modliť sa a slúžiť blížnemu. Výchova začína krstom, napredovaním a rastom tohto nového života. "Viera je Boží dar, prijatý v krste, nie je to výsledok ľudskej činnosti, avšak rodičia sú nástrojom Boha pre jej rozvoj a dozrievanie,“ dodáva pápež František. To predpokladá, že rodičia prežívajú reálnu skúsenosť toho, že Bohu dôverujú, hľadajú ho a potrebujú.
"Chcem osobitným spôsobom vyjadriť svoju vďačnosť všetkým matkám, ktoré sa neprestajne modlia, ako to robila svätá Monika, za deti, ktoré sa vzdialili od Krista.“
sr. Lenka CJ