Počas putovania alebo v životných projektoch sa môže stať, že časom príde ťažké obdobie. Predtým to vyzeralo dobre a zrazu sa situácia zmenila. Čo robiť?
Počas putovania alebo pri realizácii životných projektov sa môže stať, že medzičasom nastane veľmi ťažké obdobie. Predtým to vyzeralo dobre a zrazu sa situácia dramaticky zmenila. Predtým som mal veci pod kontrolou alebo aspoň v rukách. Zrazu je v dôsledku nepredvídanej udalosti všetko spochybnené. Ako sa vyrovnať s krízou na mojej ceste? Čo mi môže dodať silu pokračovať?
Chcela by som pridať scénu z Biblie. Príbeh Jakuba a jeho brata Ezaua. Jakub, "ten, čo drží pätu", mal už mnohé veci "pod kontrolou". Pri narodení vraj držal za pätu svojho brata Ezaua. Teraz Jakub získal od svojho otca požehnanie, požehnanie prvorodeného. Preto musí utiecť pred hnevom svojho brata Ezaua, ktorý ho chce zabiť.
Na úteku je niekde v otvorenej krajine, slnko zapadá, čoskoro bude tma. Jediné, čo nájde, je kameň, na ktorý si položí hlavu.
Čo bude ďalej, keď mi plán nevyšiel, keď som utrpel stratu, keď jednoducho neviem, ako ďalej?
Je zaujímavé, že Jakub má sen s rebríkom do neba práve tam a dostáva veľké zasľúbenie od Boha práve vtedy, keď je už celkom slabý.
I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu... Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, ... ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti prisľúbil.“ (Gn 28, 12-15)
V židovskej teológii sa nachádza objavný detail: anjeli "vystupujú a zostupujú" po týchto schodoch. Prečo nie naopak? Nemali by anjeli z neba najprv zostúpiť? To logicky znamená, že anjeli sú už "dole", teda s Jakubom na jeho úteku. A oni sú teraz aj so mnou, v mojich výzvach.
V kríze môže byť dôležité, aby som najprv zostal verný svojej ceste, svojmu životnému povolaniu, aby som v ňom pokračoval, kým sa opäť nedostanem do pokojnejšej fázy.
Zostávam v tomto nasmerovaní svojho pohľadu: pamätám na Božiu prítomnosť, na to, že je so mnou v momentálnom ťažkom období, a na jeho prísľub, že chce môj život urobiť požehnaním.
Čítaj viac: Gn 28, 10-17
10 Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. 11 Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. 12 I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. 13 A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. 14 A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. 15 Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti prisľúbil.“ 16 Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“
Fotky: Od Veľkonočnej vigílie prebieha vo viedenskom Dóme svätého Štefana umelecký projekt Rebrík do neba (autor Billi Thanner).
Sr. Christa Huber CJ