Ten, kto vybočuje z radu a razí si vlastnú cestu, urobí dobre, ak sa o tom poradí s ostatnými.
Každý, kto vybočí z radu a chce ísť svojou cestou, urobí dobre, ak sa poradí s ostatnými. Aj takéto "JA" sa totiž môže stratiť, môže nesprávne pochopiť znamenia, môže niečo dezinterpretovať, môže sa cítiť „predurčený“, ale nie je.
Preto je súčasťou života pútnika aj spoločenstvo spolupútnikov. Môžu to byť dobrí priatelia, človek, ktorý ma duchovne sprevádza, a samozrejme sám Boh, ktorému načúvam v čase ticha.
Keď som rozhodnutý vykročiť na cestu alebo začať projekt, pripravím sa na to. Koniec koncov, nebolo to mimovoľné rozhodnutie, ale chcem niečo konkrétne dosiahnuť.
Aj ľudia predo mnou sa vydávali na pútnické cesty. Preto je rozumné nezačínať od nuly, ale zužitkovať aj ich skúsenosti. Možno si prečítam správy o putovaní od iných, preskúmam rôzne trasy na internete, opýtam sa na poveternostné podmienky, porozprávam sa s ľuďmi, ktorí už cestu prešli.
To, čo je pri putovaní hneď jasné, nemusí byť samozrejmé pri iných dlhodobých projektoch, ale napriek tomu je to potrebné. Prípravu si vyžaduje napríklad aj riešenie vyvstávajúcich otázok:
Kedy je ten správny čas?
Koho by som mohol v prípade potreby zapojiť?
Aké je moje vnútorné rozpoloženie?
Ktoré jednotlivé kroky chcem urobiť?
A predovšetkým, kam chcem ísť?
Čo je cieľom?
Sr. Sabine Adam CJ