Mária Wardová mala naliehavé dôvody – vonkajšie aj vnútorné, kvôli ktorým sa vydala na náročnú cestu do Ríma. Čo mňa pobáda vyraziť?
Túto jeseň si pripomíname rok 1621, keď sa Mária Wardová spolu s niekoľkými spoločníkmi vydala pešo na cestu do Ríma.
Cieľom bolo ísť za pápežom a predložiť mu návrh nového ženského spoločenstva so žiadosťou o cirkevné uznanie. Ženské rehoľné spoločenstvo bez klauzúry a podľa pravidiel svätého Ignáca z Loyoly.
Je za tým hlboké vnútorné poznanie, že táto cesta je teraz správna a dôležitá, aby spoločenstvo mladých žien malo budúcnosť.
Čo sa dalo pripraviť, je pripravené. Rozhovory s infantkou Izabelou, rada cestovať v pútnickom odeve, zloženie pútnickej skupiny. Väčšina vecí však pri takejto akcii zostáva otvorená.
- Odkiaľ mala Mária Wardová na to silu?
- Ako sa mohla vtedajšia žena vydať na takú náročnú cestu a vystaviť sa takému nebezpečenstvu?
- Mohla pri tom prísť aj o život – mohli ju zastihnúť prepadnutia, vojnové konflikty, choroby – no ona sa nenechala ničím odradiť!
A keď sa pozriem na seba:
- Čo je pre mňa také dôležité, aby som za tým vykročil?
- Kvôli čomu by som sa vydával na takú dlhú a namáhavú cestu ako Mária Wardová?
Otázka vykročenia na takúto cestu odhaľuje to, čo žije hlboko vo mne. Niečo, čo ma naozaj priťahuje, niečo, pre čo sa oplatí žiť.
Táto cesta do Ríma je takpovediac „zviditeľnením jej povolania“. V tomto momente je zrejmé, aké hlboké je toto vnútorné volanie, koľko sily odtiaľ pochádza.
Odhaľuje sa tu niečo z vlastnej podstaty. A zo zmyslu, ktorý človek našiel.
To, kvôli čomu som ochotný prijať ťažkosti alebo nepríjemnosti, je zvyčajne vec, ktorú som objavil ako zmysel svojho života. A inak povedané, tam, kde je zmysel, sa človek ľahšie vyrovná s ťažkosťami a niečo unesie. Tam nachádzame aj to, čo nazývame naplnenie, naplnený život.
Ak by si Márii Wardovej položil otázku: „Za kým ideš?“, pravdepodobne by hovorila o Ježišovej osobe a o svojom poslaní: „Vezmi si to isté od Spoločnosti Ježišovej...“
- Za čím chcem "ísť" ja?
- Pre čo chcem žiť svoj život, darovať ho?