Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.
Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“
Jn 17, 11b-19
Impulz na modlitbu
- Ježiš ma dnes pozýva do jeho spoločenstva s Otcom. Smiem byť s ním, keď sa modlí...
- Zotrvám chvíľu v tichu a predstavím si, ako som pred Otcom spolu s Ježišom a učeníkmi i s ľuďmi, s ktorými zdieľam svoj každodenný život. Ako sa cítim pri tejto predstave? Kde je moje miesto a kde vidím ostatných?
- Potom pozornosť upriamim na Ježiša a načúvam jeho modlitbe. Modlí sa aj za mňa. Prosí o to, čo pokladá za dôležité pre tých, ktorí sú jeho učeníkmi a nasledujú ho. Nechám jeho slová a prosby v sebe zaznievať. Ježiš túži aj po tom, aby v nás bola jeho radosť, a to v plnej miere.
- Vybavím si v pamäti nejakú chvíľu alebo viaceré, keď som prežíval/prežívala radosť. Znovu si ju vychutnám a precítim ju ešte raz. Ako chutí? Čo alebo kto vo mne vyvoláva radosť?
- Poznám aj Ježišovu radosť? Zažil/zažila som niekedy jej prítomnosť vo svojej duši? Rozpomeniem sa na tie momenty a ďakujem za ne.
- Možno v sebe nachádzam túžbu, aby vo mne bola jeho radosť, a potrebu viac sa jej otvoriť, nechať ju v sebe vyrásť, zakúsiť ju.
- Moja i jeho túžba sa stretávajú. Je to naše miesto stretnutia v hĺbke môjho srdca.
- Ostanem s ním. Vnímam a prijímam jeho radosť.
- Nakoniec sa spolu s Ježišom pomodlím Otče náš.
„Nič zo stvorených vecí nemôže spôsobiť v duši takú radosť ako Duch Svätý.“
Sv. Ignác z Loyoly