Loreto nebolo práve na priamej trase z Liége do Ríma. Napriek tomu bola Mária Wardová odhodlaná túto zachádzku urobiť. Sr. Ursula Dirmeierová CJ vysvetľuje prečo.
Cesta do Loreta, kde mali tretí deň odpočinku, bola značnou zachádzkou. Nešlo však o žiadne mariánske pútnické miesto, ale o svätyňu Casa Santa, podľa tradície Máriin nazaretský dom. Kým Ignác sa vydal na cestu do Jeruzalema, aby hlbšie nasledoval Ježiša po jeho stopách, pre Máriu Wardovú bolo možným miestom kontaktu s Ježišovým pozemským životom Loreto.
Samozrejme, ženy, ktoré sprevádzali Ježiša počas jeho pozemského života, boli pre Máriu Wardovú a jej komunitu dôležitými referenčnými bodmi. Takto sa písalo o plánovanom apoštolskom spôsobe života: „Preto uvažujeme o zmiešanom spôsobe života, o takom živote, ktorý sme vnímali, že ho náš Pán a Majster Kristus učil svojich učeníkov, že ho žila a budúcim pokoleniam zanechala jeho Preblahoslavená Matka a že ho viedli sväté ženy Mária Magdaléna, Marta, Praxedis, Pudentiana, Thekla, Cecília, Lucia a niekoľko ďalších svätých panien a vdov.“
Mária Wardová chcela, aby sa ženám prestalo upierať, že aj ony môžu prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva: „Chcela som, aby všetci muži pochopili túto pravdu, že ženy, ak chcú, môžu byť dokonalé. A keby nás nepresviedčali, že nič nedokážeme a že sme len ženy, mohli by sme urobiť veľké veci.“
A argumentovala proti rozšírenému paternalizmu žien zo strany mužov: „Okrem toho nikto nemôže právom pochybovať o tom, že všetko, čo sa týka žien, môžu lepšie prediskutovať ženy medzi sebou, než keď do toho zasahujú muži, pretože ony sa poznajú oveľa hlbšie a ich schopnosti sú im známe. Aj medzi ženami sa nájdu také, ktoré sú súce na vedenie. Podľa svedectva sveta, kde sa niekedy ženám zveruje žezlo, držia ho rovnako muži a ženy, duchovní a ľud v oblasti, ktorá im bola zverená.“
Cesta k uznaniu žien a ich apoštolského potenciálu bola dlhá a kľukatá. Presiahla hranice života Márie Wardovej a znamenala pre ňu a jej spolusestry neopísateľné prekážky a veľké utrpenie.
Predtucha o tom sa dotkla Márie Wardovej vo svätom dome v Lorete, „kde sa s nevýslovnou vierou, oddanosťou a dôverou v Boha modlila a prijala ako svoj podiel pracovať a trpieť pre Krista, keď jej bolo jasne ukázané, koľko vecí bude musieť vytrpieť“. (VitaE)
Asi šestnásť míľ od Ríma, pri pohľade na kupolu chrámu svätého Petra, Mária pokľakla a hlboko sa sklonila z úcty k apoštolom a na znak poslušnosti voči hlave Katolíckej cirkvi.
Ursula Dirmeier CJ
Obrázky v texte sú od sr. Norberty Allegro CJ, Rovereto