Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
Lk 5, 1-11
IMPULZ NA MODLITBU
- Svoju modlitbu začnem osobným stíšením sa. Upokojím svoje telo postupným vnímaním jeho jednotlivých častí.
- Pripomeniem si svoj úmysel modlitby – darovať Bohu prítomnú chvíľu ako dar. Boh je prítomný. Postupne vstupujem do jeho prítomnosti a vnímam svoju prítomnosť pred ním.
- Prosím o svetlo Božieho Ducha a vnímavosť srdca na jeho dotyk.
- Vo chvíli ticha prosím o milosť, o dar, ktorý túžim v modlitbe dostať. Prosím o milosť osobnejšieho a hlbšieho poznania Krista. Osobitne prosím o milosť otvorenosti srdca a schopnosti rozpoznať pozvanie k osobnému povolaniu.
- Pomaly si prečítam text evanjelia. Pomocou predstavivosti sa prenesiem na breh Genezaretského jazera. Vidím, ako Ježiš hovorí s rybármi. Nastúpim na loďku k nemu. Pozorujem, čo sa deje okolo mňa, počúvam, čo hovorí Ježiš. Vidím Ježiša, ako sa prihovára Petrovi a povzbudzuje k novému pokusu na lov rýb. Počúvam dialóg Petra a Ježiša. Sledujem Petrovo prekvapenie a počujem jeho úprimné pomenovanie toho, čo sa v jeho vnútri odohráva. Vidím Ježišovo láskavé povzbudenie i pozvanie k životu s ním.
- Kde sa v tomto príbehu nachádzam ja? Čo hýbe mojím vnútrom? Čo vo mne rezonuje najviac? Čo počujem?
- Prisadnem si k Ježišovi a porozprávam sa s ním o tom, čo naozaj cítim. Je to radosť z nasledovania, možno obavy, únava. Som pozvaná byť autentická v rozhovore. Počúvam, čo mi hovorí Ježiš. Je prítomný so mnou vo všednosti môjho dňa, v každej mojej námahe.
- V reflexii modlitby sa pozriem, ako sa ma v modlitbe dotýkal Boh.
K čomu konkrétne ma pozýva? Kde nachádzam život? Kde cítim prekážky?