K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. “Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘
Lk 15, 1-3. 11-32
IMPULZ NA MODLITBU
- Svoju modlitbu začnem osobným stíšením sa. Nájdem si vhodné miesto a polohu. Upokojím svoje telo i myseľ postupným vnímaním jeho jednotlivých častí. Na krátko si uvedomím svoju prítomnosť.
- Pripomeniem si, že aj Boh je prítomný, a postupne vstúpim do jeho prítomnosti.
- Prosím o svetlo Božieho Ducha a o vnímavosť srdca na jeho dotyk.
- Vo chvíli ticha prosím o milosť, o dar, ktorý túžim v modlitbe dostať. Prosím o milosť osobnejšieho a hlbšieho poznania Boha. Osobitne prosím o milosť otvorenosti srdca pre láskavý pohľad a bezpodmienečné prijatie Boha.
- Pomaly si prečítam text evanjelia. Vo svojej predstavivosti vidím Ježiša. V jeho blízkosti sú učeníci a počúvajú jeho slová. Priblížim sa k nim a započúvam sa do podobenstva, ktoré Ježiš rozpráva. Cez príbeh o milosrdnom otcovi, ktorý prijíma syna, Ježiš približuje učeníkom skutočný obraz Boha, cez ktorý sa môžu pomaly dostávať aj k pravdivému obrazu o sebe.
- V príbehu predstavuje cez spávanie dvoch synov dva postoje, ktoré môžeme v sebe objaviť.
Mladší syn hľadá svoju identitu, svoje šťastie vonku. Má majetok a priateľov. Upriami svoje srdce na prostriedky, ktoré mu dáva otec, viac ako na samotného otca. Je však citlivý a reflektuje svoje vnútro, a to ho privedie naspäť.
Starší syn hľadá svoju identitu vo výkone, v plnení povinností. Žije v tom, že si potrebuje pozornosť otca i jeho lásku zaslúžiť. Nedokáže vidieť, že pozornosť a lásku už dávno má, že má vlastne všetko. Pohľad cez iba ľudskú spravodlivosť mu bráni zakúsiť bohatstvo a krásu života s otcom. Návrat mladšieho syna mu ponúka možnosť pozrieť sa na život inak, z vnútra.
- Pozornosť obrátim na seba. Ktoré gesto alebo slovo z príbehu sa ma dotýka?
Aké nové poznanie o Bohu, o sebe, o mojom živote mi ponúka?
Ktorý postoj pozorujem v sebe.
Pozvem do svojho života Boha. - Na záver modlitby sa porozprávam s Kristom ako s blízkym priateľom.
Hovorím s ním o tom, čo vo mne rezonuje najviac, o tom, čo cítim a čo potrebujem povedať. - V krátkej reflexii sa pozriem, ako sa ma v modlitbe dotýkal Boh.
Čo ma viedlo k životu, otvorenosti, radosti?
Čo mi prinieslo pokoj a nádej?
K akému konkrétnemu kroku ma pozýva?