V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Lk 1, 39-45
IMPULZ NA MODLITBU
- Do modlitby vstúpim osobným stíšením sa. Upokojím sa cez vnímanie jednotlivých častí tela alebo vnímaním svojho dychu.
- Svoje osobné stretnutie s Bohom v modlitbe začnem uvedomením si jeho prítomnosti. Doprajem si krátku chvíľu ticha a vnímam, ako sa Boh na mňa pozerá tu a teraz. Čo cíti Boh pri jeho pohľade na mňa? Čo si myslí? Ako sa cítim ja v jeho prítomnosti?
- Vo chvíli ticha prosím o milosť, o dar, ktorý túžim v modlitbe dostať. Prosím o milosť osobnejšieho a hlbšieho poznania Krista, prosím o dar otvorenosti a vnímavosti srdca. Prosím o svetlo Božieho Ducha.
- Pomaly si prečítam text evanjelia. Využijem svoju predstavivosť. Očami vnútra vidím Máriu, ako kráča peši hornatým krajom. Teší sa na stretnutie s Alžbetou, ktorá jej je blízka. Pripojím sa k nej a chvíľu kráčame spolu. Pozorujem Máriu, ako vyzerá, či je unavená, pokojná, radostná. Čo vidím? Čo počujem? Ako sa cítim v jej prítomnosti? Čo hýbe mojím vnútrom?
- Porozprávam sa s Máriou o udalostiach dní pred jej odchodom k Alžbete. Môžem sa jej pýtať na jej prežívanie, na jej očakávanie, možno na jej obavy.
- Porozprávam jej o svojom živote, o svojej ceste, o realite mojich posledných dní. Počúvam, čo mi hovorí, k čomu ma pozýva, akým smerom upriamuje moju pozornosť.
- Pomaly sa blížime k domu Alžbety. Pozorujem ich stretnutie. Je plné úprimnej, nenútenej radosti i nežnosti, pravdivosti, ktorá je ovocím prítomnosti Boha. Celé ich stretnutie je vo vzájomnom priateľstve a hľadaní, ktoré spája Boží plán spásy.
- Na záver modlitby zotrvám v osobnom rozhovore s Bohom o tom, čo sa ma v modlitbe dotklo. Ďakujem, prosím, počúvam.
- V krátkej reflexii sa pozriem, čo sa v modlitbe dialo. Kde bol Boh v mojej modlitbe? Ako sa ma dotýkal? Čo hýbalo mojím vnútrom? Kde nachádzam život? Na akú cestu ma pozýva?