Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“
Mk 13, 24-32
IMPULZ NA MODLITBU
- Počas týchto novembrových dní častejšie ako inokedy navštevujeme naše cintoríny, spomíname na našich drahých, známych, na tých, ktorí nás predišli do večnosti a myšlienkami „sa dotýkame“ tajomstva zomierania i života po smrti. Blíži sa okrem toho koniec cirkevného roka a na uvažovanie sa nám ponúka evanjelium o príchode Syna človeka a výzva s pohľadom na pominuteľnosť sveta.
- S vďakou za Božiu prítomnosť a za všetko, čo pre mňa Boh stvoril z lásky, vstúpim do tejto modlitby a poprosím o svetlo Ducha Svätého.
- Svet pochádza z tvorivej dobrotivosti Boha, ktorý je sám vzťahom, a preto aj vzťah vytvára: „Boh sa pozrel na všetko, čo stvoril: bolo to veľmi dobré/veľmi krásne.“ (Gn 1, 31) Ale všetko má svoju dobu trvania: nič nie je večné. Nič na svete nemôže uspokojiť nekonečnú túžbu, ktorú Boh vložil do našich sŕdc. Kresťania sú ľudia, ktorí majú v sebe túžbu po domove – po Bohu! Nenechajú sa spútať stvorenými vecami, a ani nimi nepohŕdajú. Ich pohľad je upretý na to, čo príde, a ich nádej siaha až tam, kde Boh zotrie slzy z našich očí a každý, naozaj každý, si príde na svoje. (Franz Kamphaus)
- Poprosím Boha o milosť, ktorá sa vo mne vynára po prečítaní evanjelia a myšlienky od Franza K. Po čom túžim?
- Som pred Bohom - Trojicou a smiem žiť v tomto spoločenstve lásky, ktorého som súčasťou už tu na zemi a v ktorom budem môcť žiť po smrti po celú večnosť. Zotrvám chvíľu s touto predstavou.
- Boh mi ponúka svoju neustálu prítomnosť ako určitú istotu a bezpečie, aj keby sa dialo čokoľvek. Je pri mne, je stále so mnou vo všetkom, na čo myslím, čo hovorím i čo konám.
- Božia blízkosť ma bude sprevádzať aj pri mojom prechode cez smrť do večnej blaženosti. Nemusím sa báť.
- V rozhovore na konci meditácie poviem Bohu o tom, čo ma momentálne najviac zamestnáva, s čím možno bojujem a v dôvere mu všetko odovzdám.
Pane Ježišu, sudca živých i mŕtvych,
zmiluj sa nad nami a pomáhaj nám žiť tak,
aby sme sa zaradovali, keď ťa uvidíme
prichádzať s veľkou mocou a slávou.
Lebo ty žiješ a kraľuješ
na veky vekov. Amen.
(Spoločné modlitby veriacich, 33. nedeľa)