Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Mk 10, 46b-52
IMPULZ NA MODLITBU
- Aj dnes začnem modlitbu stíšením sa a prípravou miesta i seba na stretnutie so živým Bohom cez jeho slovo.
- Vedome sa postavím do Božej prítomnosti a s úctou, pomaly urobím na sebe znamenie kríža, čím vyjadrím svoju pripravenosť. Smiem „odhodiť plášte a vykročiť k nemu“.
- Poprosím Pána o milosť, ktorou mi pomôže túto modlitbu vykonať na jeho slávu a na spásu mojej duše. Tu to môže byť prosba o uzdravenie vnútornej slepoty alebo mu vyjadrím moju najhlbšiu túžbu ako odpoveď na Ježišovu otázku: „Čo chceš, aby som ti urobil?“
- Pomaly a opakovane si čítam text Evanjelia. Snažím sa vnímať, čím a ako sa mi tento zázrak prihovára. Ktorá postava ma zaujala? S kým sa dokážem stotožniť?
- Môžem si sadnúť k Bartimejovi a porozprávať sa s ním o jeho živote alebo byť jedným v blízkosti Ježiša a pozorovať celý príbeh odtiaľto.
- Dovolím Božiemu Duchu pôsobiť a nechám sa viesť.
- Pozorujem, čo sa vo mne deje, aké myšlienky či otázky mi prichádzajú... a dovolím si položiť ich Ježišovi.
- Zostanem s tým, čím sa cítim najviac oslovený, neponáhľam sa. Naplno, ako práve dokážem, pobudnem s tým slovom, obrazom, myšlienkou, kde cítim, že sa ma dotýka Pán.
- Na záver poďakujem za milosti, svetlo a možno aj uzdravenie, ktoré som od Pána dostal, že vidím jeho, seba i druhých inak.
- To dôležité pre mňa si môžem zapísať.
- Modlitbu ukončím so žalmom 129:
Veľké veci urobil s nami Pán *
a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie *
ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách, *
s jasotom budú žať.
Keď odchádzali, idúcky plakali *
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom *
a svoje snopy prinesú.