Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: "Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: “Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.”
Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu.” Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."Lk 18, 9-14
IMPULZ NA MODLITBU
- Pripomeniem si, že som v prítomnosti Boha, ktorý pri mne stojí a posilňuje ma. Spomeniem si na chvíle, v ktorých som prežíval túto skúsenosť a poďakujem za nich Bohu.
- Potom poprosím Boha o milosť, ktorú chcem dosiahnuť – tu to môže byť – Prosím o milosť, aby mi dal spoznať pravdu o sebe, aby som v tejto pravde prichádzal k nemu, keď sa modlím.
- Pomaly si prečítam podobenstvo, ktoré mi dnes Ježiš rozpráva ... môžem si všímať postavu farizeja a postavu mýtnika a vnímať, čo vo mne vyvoláva pohľad na týchto dvoch ľudí. Osobitne si všímam, komu Ježiš adresuje toto podobenstvo - Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali...
- Farizeja a mýtnika spája rovnaká činnosť. Obidvaja vstupujú do chrámu a chcú venovať čas modlitbe. Rozdielny je ich postoj, s ktorým vstupujú do modlitby.
- Farizej má vedomie vlastnej falošnej spravodlivosti. Vníma seba ako človeka, ktorý „dáva“ – „...dávam desiatky zo všetkého, čo mám.” Sám o sebe si myslí, že je lepší ako ostatní ľudia; zabúda na to, že aj dávať môže len vďaka tomu, že Boh ho obdaroval. Nevidí pravdu, že to nie on dáva Bohu, ale Boh dáva jemu.
- Mýtnik vstupuje do modlitby s vedomím vlastnej hriešnosti a slabosti a uvedomuje si, že potrebuje milosrdenstvo – „Bože, buď milostivý mne, hriešnemu. ” Je to postoj človeka, ktorý vstupuje do modlitby s vedomím, že je „hriešnik, milovaný Bohom.“
- Ovocím modlitby by malo byť to, že ma premieňa. Ježiš hovorí, že iba jeden z nich odišiel z chrámu ospravedlnený, premenený...
- Dnes môžem uvažovať nad tým, s akým vedomím vstupujem do modlitby a či je na mne viditeľné jej ovocie.
- Na záver poďakujem Bohu za milosti darované mi v tomto čase modlitby.