V roku 1621 sa malá skupina cestovateľov zastavila na prvý z troch dní odpočinku v Nancy v Lotrinskom vojvodstve. Dôvodom zastavenia bolo písanie listov. Údajne existoval jeden list infantke, v ktorom Mária uviedla, že plánuje byť na Vianoce v Ríme. Tento list sa nezachoval.
Nancy bolo tiež centrom ďalšieho ženského spoločenstva, ktoré sa vnovalo vzdelávaniu dievčat. Už v roku 1597 (a teda chronologicky ako druhá po uršulínkach, ktoré začali v Taliansku a rýchlo sa rozšírili vo Francúzsku) založila blahoslavená Alexia le Clerc spolu so svätým Petrom Fourierom v Lotrinsku ženskú rehoľu, ktorá zriadila bezplatné základné školy pre dievčatá.
Keďže ju podporovali augustiniánski kanonici, prijala augustiniánsku regulu a spoločenstvu dala názov Kongregácia Panny Márie. V roku 1616 dostala od pápeža Pavla V. pápežské potvrdenie pre Nancy. To však znamenalo rozdelenie na "uzavreté" (t. j. klauzurované) a "otvorené domy", ktoré pretrvávalo dlhý čas.
Neexistuje žiadny dôkaz o kontakte Márie Wardovej s Alexiou le Clerc. Tá bola pravdepodobne chorá už začiatkom novembra; zomrela 9. januára 1622.
Inšpirácia pre umenie
V roku 1965 Matthäus Bayer z Mníchova navrhol bronzovú kľučku na dvere s motívom "Mary Ward a vzdelávanie dievčat". Na prvý pohľad sa môže zdať odpudzujúce, že dievčatá sú zobrazené tak drobné v spodnej časti. Autorka však poukazuje na to, že dievčatá a ženy môžu byť malé, pokiaľ im bude odopretý prístup k vzdelaniu.
Okrem starostlivosti o odovzdávanie viery mali Alexia a Mária spoločný aj tento sociálny a emancipačný záujem. V mnohých častiach sveta je stále aktuálny, rovnako ako vtedy.
A tak si žiačky (1989 v Bambergu) predstavovali prácu Márie Wardovej a jej spolusestier ako učiteliek.
V Saint-Omer začali okamžite vzdelávať anglické dievčatá, a to ešte skôr, ako bolo jasné, podľa akých pravidiel chcú žiť. Bolo to jednoducho samozrejmé. Jezuiti v Saint-Omer nakoniec urobili to isté pre anglických chlapcov.