Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.
Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“
A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Lk 17, 11-19
IMPULZ NA MODLITBU
- Vždy, keď vstupujem do modlitby, mi Pán vychádza v ústrety; aj v tejto chvíli sa smiem k nemu priblížiť a dovoliť mu, aby sa on priblížil ku mne.
- Dokážem ísť celkom blízko alebo si z nejakého dôvodu držím odstup či „bezpečnú“ vzdialenosť?
- Malomocní na Ježiša zďaleka kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Aký je výkrik môjho srdca?
- Možno nachádzam niečo, čo vo mne potrebuje uzdravenie, aby som sa mohla ku Ježišovi vrátiť a celkom sa k nemu priblížiť, padnúť mu k nohám a ďakovať mu.
- Malomocný, akonáhle zisťuje, že je čistý, vracia sa k pôvodcovi svojho uzdravenia, a už nekričí z diaľky, ale ide k Ježišovi, skláňa sa mu k nohám s vďakou.
- Spása nie je uzdravenie malomocenstva, ale stretnutie s tým, ktorý nás uzdravil. Len vzťah k nemu nás zachráni, jeho dary sú len prostriedky, ktoré nás privádzajú do spoločenstva s ním. (S. Fausti)
- Aké Božie dary ma priviedli bližšie k nemu? Čo objavujem?
- Zostanem vo vďačnosti pred Pánom za všetky jeho dary, najmä za dar jeho blízkosti, za to, že smiem prežívať svoj život s ním.