Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“
Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!
Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“
Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.
Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“
Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“
Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“
Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“
Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.“
Mk 10, 17-30
IMPULZ NA MODLITBU
- Usadím sa na tiché, nerušené miesto na modlitbu a zotrvám chvíľu, vnímajúc prítomný okamih. Som tu a teraz pod milujúcim Božím pohľadom s mojím aktuálnym prežívaním, so všetkými mojimi nezodpovedanými otázkami, so svojím hľadaním, možno aj s určitou bezradnosťou... Zverím sa so všetkým Pánovi a poprosím ho o svetlo Ducha Svätého.
- Do mojej momentálnej situácie mi zaznievajú slová dnešného evanjelia. S načúvajúcim srdcom si ho prečítam a opisovanú udalosť si predstavím. Pozorujem Ježiša, ako kráča po ceste, mladíka, ktorý beží k nemu, kľakne si pred neho a dychtivo mu kladie otázku: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť...?“ Načúvam ich dialógu, sledujem jeho dynamiku a zachytávam ozvenu môjho vnútra.
- Čo dohnalo mladíka za Ježišom? Vedel, čo má robiť, keď chcel získavať majetok, mať viac... Rovnako dôležité však pre neho bolo získať večný život. No tu sa ocitol na hranici svojich možností. Ježiš mu ponúka kľúč – potrebuje sa na svojej ceste obrátiť od stále viac a viac k menej, až po prázdne ruky. To je to jedno, čo chýba, jedno potrebné – rozdať všetko a večný život prijať ako čistý dar, zadarmo, dar pre chudobných v duchu, do prázdnych, otvorených dlaní.
- V akej oblasti sa potrebujem v zmysle Ježišovej výzvy: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi“ obrátiť ja? Ako reaguje na Ježišovo pozvanie moje srdce? Argumentovaním alebo zármutkom? Zarazením sa či zdesením nad nemožnosťou odpovedať na jeho pozvanie?
- Ostanem v rozhovore s Ježišom. Hľadí na mňa s láskou, otcovsky mi rozumie a uznáva náročnosť pustiť to, na čom moje srdce tak lipne. Trpezlivo čaká na moju slobodnú odpoveď.
Ježišu, dnešné evanjelium ma učí,
že ty sa nikdy nedáš vo veľkodušnosti prevýšiť.
Nech mi toto vedomie dodáva odvahu byť veľkodušnou.
Prosím, obráť ma a obrátim sa.
Lebo tebe nič nie je nemožné.
Amen.