Bratia, o nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami.
Flp 4, 6-9
IMPULZ NA MODLITBU
- Vyberiem si miesto na modlitbu. Nájdem si polohu, v ktorej zotrvám v čase modlitby. Vnímam, ako sa pomaly upokojuje moje vnútro. Pomaly a vedome sa prežehnám.
- Uvedomím si, že som pred Pánom VŠETKÉHO.
- Prosím Pána o milosť porozumieť, čo mi dnes hovorí. Pomaly si prečítam text z Listu Filipanom.
- „O nič nebuďte ustarostení...“ Čím práve prechádzam? Je niečo, čo mi berie vnútornú slobodu a pokoj? Čo mi robí starosti?
- Pavol upokojuje Filipanov slovami, ktoré ich majú priviesť k Bohu ešte bližšie. Povzbudzuje ich k odovzdanosti Bohu a k otvorenosti v modlitbe vo VŠETKOM. Boh a Pán VŠETKÉHO uchráni ich srdcia a mysle pokojom, ktorý prevyšuje každú chápavosť.
- Hovorím s Bohom, ako hovorí priateľ s priateľom. Čo by som chcel/a pred Bohom otvoriť, aby videl naozaj VŠETKO? Aby mohol byť Pánom VŠETKÉHO aj v mojom srdci?
- Na záver môžem modlitbu ukončiť tichým opakovaním slov: „Ježišu, dôverujem ti.“