Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Mk 7, 31-37
IMPULZ NA MODLITBU
- Do modlitby vstúpim vedomým gestom; napr. si môžem vyzuť obuv ako znak odpútania a posvätnosti tejto chvíle. Uvedomím si, ako sa práve cítim, zaujmem uvoľnenú polohu, ktorá mi pomôže byť celým srdcom tu, kde som. Doprajem si na to toľko času, koľko potrebujem.
- Teraz poprosím Pána o pomoc: Pane, prosím ťa o milosť, aby naše dnešné stretnutie, každá myšlienka, slovo a rozhodnutie boli zamerané na tvoju slávu konkrétne tým, že ti dovolím priateľsky ma viesť.
- Pomaly si čítam text a nechám ho na seba pôsobiť. Pri opakovanom čítaní vnímam, čím ma text zasiahol, prekvapil, povzbudil či znepokojivo vyrušil.
- Môžem si predstaviť, ako Pán prišiel ku mne a chce sa so mnou stretnúť.
- Postupne vstúpim do deja: pozerám na Ježiša alebo na tých, ktorí privádzajú hluchonemého, počúvam, čo jeho priatelia hovoria Ježišovi a čo on im. Postupne sa otváram pre to konkrétne slovo, skutok, ktorým sa ku mne dnes približuje Pán, a pýtam sa ho, čo mi chce povedať.
- Možno mám i ja v sebe pred Ježišom zatvorené niektoré veci, zmysly, rany. Ak v sebe nájdem odvahu, dovolím mu, aby sa ich dotkol a konal tak, ako je to v tejto chvíli pre mňa najlepšie.
- Rozprávam sa s ním priateľsky a s dôverou a tiež počúvam…
- Na záver si môžem zapísať, čo považujem za oslovujúce, prípadne aké rozhodnutie chcem urobiť.