22. nedeľa v Cezročnom období - 1.9.2024

K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.« Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“ Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“

Mk 7, 1-8; 14-15; 21-23

IMPULZ NA MODLITBU

• Vnútorne sa stíšim a uvedomím si Božiu prítomnosť, ktorá ma obklopuje. Boh je v mojom vnútri. S ním sa stretávam a vstupujem do nového dňa.
• Predstavím si, že som súčasťou zástupu, ktorý je okolo Ježiša. Vnímam farizejov, zákonníkov, učeníkov, obyčajných ľudí a seba. Počúvam Ježišove slová. On sám ma pozýva k tomu, aby som počúval a chápal: „Počúvajte ma všetci a pochopte!“ Mk 7, 14
• Prečítam si dnešné evanjelium. Farizeji a zákonníci boli presvedčení, že vzťah k Bohu vyjadrujú vonkajším dodržiavaním náboženských predpisov a príkazov. A mnohí v tom boli dôslední. Napriek tomu im Ježiš cituje Izaiáša: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“ Mk 7, 6
• Inými slovami, Ježiš sa ma pýta: „Kde je tvoje srdce?“ Pozriem sa na to, akým spôsobom prežívam svoj vzťah k Bohu. Možno sú súčasťou mojej nábožnosti rôzne modlitby, pobožnosti, vonkajšie gestá, púte... Ježiš mi dáva príležitosť, aby som si urobil reflexiu a opakuje mi otázku: „Kde je tvoje srdce? Pomáhajú ti tieto spôsoby nábožnosti k tomu, aby bolo tvoje srdce „blízko mňa“?
• Existuje spôsob, ako to zistiť: „...čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“ Mk 7, 15 Pozriem sa na uplynulý týždeň a snažím sa spomenúť si, čo vychádzalo z môjho srdca: Aké boli moje myšlienky, slová a skutky? Ak nájdem niečo zlé, čo vyšlo z môjho srdca a poškvrnilo ma to, poprosím Ježiša o odpustenie za to, že moje srdce bolo ďaleko od neho.
• Potom sa môžem vrátiť k mojim prejavom nábožnosti, ktorými vyjadrujem svoj vzťah k Bohu. Vyberiem si jeden, ktorý ma najviac k Bohu približuje a v nasledujúcom týždni budem prehlbovať svoj vzťah s ním týmto spôsobom. Budem dbať na to, aby to nebol len vonkajší spôsob uctievania, ale aby v tom bolo moje srdce.
• Na záver sa môžem pomodliť:
  Bože, daj, aby som ťa uctieval nielen ústami, ale aj srdcom a aby som svojím životom svedčil o mojom vzťahu k tebe. Amen