Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Lk 12, 49-53
IMPULZ NA MODLITBU
- Na začiatku modlitby chvíľu zotrvám s veršom Ž 40:
„Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil.“
Pane, ty nikdy nemeškáš.
Aj v tejto chvíli sa skláňaš ku mne, staráš sa o mňa, hovoríš ku mne. Ďakujem ti...
Som tu, aby som načúvala tvojmu slovu. - Poprosím o svetlo Ducha Svätého a pomaly, pozorne si prečítam evanjelium aj niekoľkokrát za sebou. Nechám Božie slovo v sebe pôsobiť a načúvam, akú ozvenu vyvoláva v mojom vnútri...
- Ježiš hovorí o ohni, ktorý priniesol na zem, a chce, aby vzplanul a horel. Je to oheň jeho Ducha, lásky, života. Keď pozerám na svoj život, aj ten vnútorný, duchovný, nachádzam v ňom iskru, dynamiku napredovania, zanietenie pre službu blížnym, za ich spásu?
- Možno v sebe nachádzam hoci len plamienok túžby po niečom viac, po skutočnom a naplnenom živote, po obrátení, po láske a odpustení, po sebadarovaní, po plnení Božej vôle..., ktorý stačí rozdúchať.
- V rozhovore s Ježišom sa ho môžem opýtať, akým ohňom túži, aby som horela...
- Poprosím ho, aby mi pomáhal rozpoznať, aký svätý nepokoj do mňa zasieva, čím alebo cez koho ma „vyrušuje“, aby som nezastala na ceste a nestagnovala, ale vytrvalo napredovala v nasledovaní Krista.
Zosielaš oheň, čo neublíži...
...plameň lásky žiariaci ti v srdci,
oheň, čo prepáli mi srdce i myseľ...
...až krištáľovo čistým
korytom duše
riava života bude môcť tiecť.
Zapáľ ma životom,
nech všetko, čím som,
je tvojím ohniskom
pretaveným zlatom!
(Lucia Česáková OSsR; z diela Slovo v obraze)