2. veľkonočná nedeľa – Nedeľa Božieho milosrdenstva

2. veľkonočná nedeľa – Nedeľa Božieho milosrdenstva

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Jn 20, 19-31

IMPULZ NA MODLITBU

  • Nájdem si vhodné miesto a čas na toto stretnutie s Bohom. Vnútorne sa stíšim a uvedomím si, že som v prítomnosti Boha, ktorý je dobrý a preukazuje mi svoje milosrdenstvo: „Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“
  • Potom poprosím Boha o milosť, ktorú chcem dosiahnuť. Tu to môže byť: Prosím o milosť, aby som sa radoval a tešil z Kristovho zmŕtvychvstania, ktoré mi dáva nádej pre všetky ťažké okamihy môjho života.
  • Pomaly si prečítam dnešné evanjelium... Predstavím si miestnosť, v ktorej sú zhromaždení apoštoli; sú plní strachu o svoj život; sú zamknutí, vystrašení z každého neznámeho zvuku. Predstavím si, že som tam spolu s nimi so svojím vlastným strachom, a snažím sa pomenovať ho. Čoho sa bojím? Z čoho mám strach? Ako ma môj strach ovplyvňuje?
  • Do atmosféry naplnenej strachom a obavami vstúpi Ježiš, ktorý vysloví upokojujúce slová: „Pokoj vám!“ Tieto slová adresuje aj mne v mojej konkrétnej životnej situácii. Tak ako apoštolom, aj mne ukazuje svoje rany, aby ma ubezpečil, že je to naozaj ON – vzkriesený Ježiš, ktorý prináša nádej...
  • Potom Ježiš vkladá do rúk apoštolov obrovský dar – sviatosť zmierenia, sviatosť odpustenia, sviatosť milosrdenstva: „Prijmite Ducha Svätého.  Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Je to sviatosť, ktorá má moc prinavrátiť mi pokoj. Keď kňaz vyslovuje slová rozhrešenia, hovorí toto: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A JA ŤA ROZHREŠUJEM OD TVOJICH HRIECHOV V MENE OTCA I SYNA  I DUCHA SVÄTÉHO.“
  • Uvažujem nad tým, aký je môj vzťah k tejto sviatosti Božieho milosrdenstva. Môžem si pripomenúť chvíľu, v ktorej som hlboko prežil skúsenosť odpustenia a prinavrátenia pokoja.
  • Na záver sa môžem pomodliť modlitbu dnešnej liturgie:

Nekonečne milosrdný Bože, každoročnou slávnosťou Veľkej noci

oživuješ vieru svojho ľudu; prosíme ťa, zveľaďuj v nás svoju milosť,

aby sme stále hlbšie chápali, akým kúpeľom sme boli očistení,

akým Duchom sme boli znovuzrodení a akou krvou sme boli vykúpení.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh

a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého

po všetky veky vekov. Amen.