Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Jn 6, 1-15
IMPULZ NA MODLITBU
- Do modlitby vstúpim osobným stíšením sa. Upokojím sa cez vnímanie jednotlivých častí tela alebo vnímaním svojho dychu.
- Svoje osobné stretnutie s Bohom v modlitbe začnem uvedomením si jeho prítomnosti. Doprajem si krátku chvíľu ticha a vnímam, ako sa Boh na mňa pozerá tu a teraz. Čo cíti Boh pri jeho pohľade na mňa? Čo si myslí?
- Vo chvíli ticha prosím o milosť, o dar, ktorý túžim v modlitbe dostať. Prosím o milosť osobnejšieho a hlbšieho poznania Krista, prosím o dar dôvery a odvahy byť štedrým a veľkodušným voči Bohu. Prosím o svetlo Božieho Ducha a vnímavosť srdca na Boží dotyk.
- Pomaly si prečítam text evanjelia. Využijem svoju predstavivosť. Očami vnútra vidím skupinku apoštolov s Ježišom, ako sedia na vrchu. Prisadnem si k nim. Pozorujem ich a počúvam rozhovor Ježiša s apoštolmi. Vidím množstvo ľudí, ktorí chcú byť s Ježišom. Čo vidím? Čo počujem? Ako sa tam cítim? Čo hýbe mojím vnútrom?
- Ježiš sa na vrchu pýta Filipa na možnosť, ako dať jesť veľkému množstvu ľudí. Očakáva jeho odpoveď i spoluprácu. Apoštoli sú blízko Ježišovi, sú jeho priateľmi. Priateľstvo s Kristom a život viery má aj svoje nároky. Vyžaduje námahu a akt aj z mojej strany. Mám v sebe ochotu namáhať sa pre rast a prehlbovanie priateľstva s Kristom?
- Ježiš, aby mohol rozmnožiť chlieb a nasýtiť ľudí, ktorí za ním prišli, musel chlieb mať. V zástupe, ktorý hľadal Ježiša, bol mladík, a ten chlieb mal, i keď málo. Tento mladík má odvahu a ochotu darovať všetko jedlo, ktoré má. Pre seba si nenechal nič. Ako veľmi dôveroval Ježišovi. Ježiš z jeho chleba nasýtil všetkých. Ježiš si váži mladíkov dar. Nedovolí, aby niečo vyšlo nazmar. Káže pozbierať odrobiny.
- Cítim v sebe veľkodušnosť i odvahu darovať to, čo mám, moje dary, schopnosti, aby ich Boh rozmnožil a použil pre dobro druhých?
- Na záver modlitby sa porozprávam s Kristom ako priateľ s priateľom. Ďakujem, prosím, počúvam.
- V krátkej reflexii sa pozriem, kde bol Boh v mojej modlitbe. Ako sa ma dotýkal? Čo hýbalo mojím vnútrom? Kde nachádzam život? Kde cítim prekážky?