Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?" Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok." Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: "Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?" Ježiš povedal: "Usaďte ľudí!" Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: "Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!" Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: "Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet." Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Jn 6, 1-15
IMPULZ NA MODLITBU
- Stíšim sa a chvíľu zotrvám v Božej prítomnosti. Prosím Pána o to, čo chcem a čo najviac dnes od neho potrebujem.
- Pokúsim sa predstaviť si dej dnešného evanjelia. Nechám sa vtiahnuť do scény a všímam si jednotlivé postavy a početný zástup, ktorý sedí a počúva Ježiša, v až akejsi odvážnej dôvere, že Ježiš vie naplniť všetky jeho potreby.
- Všimnem si Ježišovu otázku, ktorú adresuje zrejme praktickému Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“
- Všimnem si spochybneného Filipa a Ondreja, ktorí sa okamžite púšťajú do riešenia situácie svojím spôsobom.
- Vidím malého chlapca, dieťa, a jeho malé, nedostatočné zásoby.
- Kontemplujem Ježiša, ako slávnostne rozkáže usadiť ľudí. „Sám vedel, čo urobí.“
- Ježišov prvý krok v tom všetkom je poďakovanie. Vzdáva vďaky Otcovi, k celej situácii pristupuje s postojom vďačnosti, ktorý mení pohľad na veci a na celý život. Nie strach, smútok a bezradnosť, ale vďaka, dôvera a pokoj. Toto je pozvanie Ježiša, ako je možné pozerať na život.
- Vidím užasnutých učeníkov po rozmnožení jedla a jasajúci zástup pri hostine, ktorú pripravil Ježiš. Teším sa s nimi. Čo robí Ježiš? Ako na nich hľadí?
- Všimnem si Ježiša, ako sa stiahne, keď ho z veľkého nadšenia chcú urobiť kráľom. Ostáva „pri zemi“, uvedomuje si, prečo prišiel, a ostáva zakotvený v pokore.
- Ktorý moment z tohto evanjelia ma najviac oslovil? Ktorá osoba, ktorý postoj? K čomu ma pozýva v mojom konkrétnom živote? Pokúsim sa to pomenovať a vo chvíli ticha to prednesiem Bohu. Ďakujem za milosť a svetlo, ktoré mi bolo darované.