Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“
Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.
Tu prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“
Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.
Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov.
I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Mk 5, 21-24. 35b-43
IMPULZ NA MODLITBU
- Na začiatku modlitby si doprajem čas na stíšenie. Chvíľu vnímam svoje vnútro, myšlienky, pocity. Je niečo, čo ma bolí, trápi? Pán je tu so mnou, vie o všetkom, som v jeho rukách. Môžem s dôverou zveriť seba i všetky svoje ťažkosti jemu, ktorý je Pánom môjho života.
- S plnou pozornosťou si prečítam stať evanjelia o Jairovi, ktorého dcéra umiera. Nechám príbeh na seba pôsobiť. Môžem si zavrieť oči a s pomocou Ducha Svätého a svojej obrazotvornosti si dej predstavím. Pozorujem, ako Ježiš na loďke s učeníkmi prichádza k brehu a hrnie sa k nemu zástup. Všimnem si muža, Jaira, s ustarostenou tvárou, ako si hľadá k Ježišovi cestu pomedzi ľudí a padá pred ním na kolená. Počúvam, ako so zlomeným hlasom úpenlivo prosí Ježiša: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Vžijem sa do jeho prežívania. Sledujem Ježiša, ako reaguje, čo hovorí, koná... Takisto aj ostatných zúčastnených až do konca príbehu.
- Vnímam, ako sa Ježiš prostredníctvom tejto udalosti dotýka mňa, mojej momentálnej životnej situácie. Čo zvlášť vo mne rezonuje a ako?
- Jairus, človek v beznádeji voči vlastnej bezmocnosti, prichádza za Ježišom s dôverou v jeho moc, v uzdravujúcu silu dotyku jeho rúk. Možno aj ja stojím zoči-voči vlastnej bezmocnosti v nejakej oblasti. V tejto chvíli ju môžem spolu s Jairom s dôverou predniesť Ježišovi. Čo konkrétne potrebuje Kristov uzdravujúci a oživujúci dotyk?
- Ježiš pozýva Jaira k viere, ktorá premáha akýkoľvek strach. Aj ja prijmem toto Ježišovo pozvanie: „Neboj sa, len ver!“ Spolu s ním môžem vo viere vstúpiť do oblastí, kde potrebujem, aby ma Ježiš chytil za ruku a počuť jeho slová pozývajúce späť k životu.
Ježišu, ty si život,
nech ma tvoj nežný dotyk a moc tvojho slova
vždy znova vyslobodzuje zo všetkých zovretí
a zo všetkého, čo mi berie život.
Verím a dôverujem ti.