Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Mk 5, 21-43
IMPULZ NA MODLITBU
- Na stretnutie s Bohom v modlitbe pripravím svoje telo i myseľ. Uvedomím si, že Boh je tu teraz so mnou a pozerá sa na mňa s láskou.
- Poprosím Boha o milosť, čokoľvek práve teraz najviac potrebujem. Ak si nie som istý, o čo prosiť, môžem poprosiť o milosť Ježišovho uzdravenia.
- Prečítam si úryvok zo Svätého písma. Čítam pomaly, vychutnávam si slová a začnem si predstavovať scénu. Ak mi to pomôže pri predstavivosti, prečítam si úryvok ešte raz.
- Ježiš sa preplavil na druhý breh jazera. Viem si to predstaviť? Aký je to deň? Cítim vánok od vody? Je teplo, chladno, slnečno alebo oblačno? Ako vyzerá dav? Čo ešte vidím? Počujem zvuky davu, vĺn, vtákov... Aké ďalšie zvuky počujem? Aké vône cítim?
- Čítajúc si tento úryvok z evanjelia, stotožňujem sa s nejakou konkrétnou osobou v príbehu? Možno s Jairusom? Ženou trpiacou na krvotok? S Jairovou dcérou? Vyberiem si jednu z týchto postáv alebo jedného z učeníkov, či niekoho z davu a predstavím si seba ako túto osobu v príbehu. Ako ďalej sa odvíja dej, ktorého som súčasťou? Mám možnosť rozprávať sa s Ježišom, cítiť jeho dotyk, uzdravenie alebo celú situáciu len pozorujem? Čo sa vo mne deje? Aké pocity sa vo mne ozývajú? Po čom túžim? Zostanem nejaký čas pri momente, ktorý mnou najviac hýbe.
- Predtým ako modlitbu uzavriem, strávim niekoľko chvíľ v rozhovore, buď s Ježišom, alebo Jairusom, alebo s niekým iným, koho Ježiš uzdravil, alebo s niektorým z učeníkov. Podelím sa v rozhovore o svoje myšlienky a pocity z toho, čo sa stalo, a počúvam, čo mi na to povedia.
- Keď budem pripravený, ukončím rozhovor obľúbenou modlitbou.
- Pozriem sa späť na moje stretnutie s Bohom v modlitbe.