Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Mk 4, 35-41
IMPULZ NA MODLITBU
- Nájdem si pohodlnú polohu, v ktorej môžem zotrvať dlhší čas. Uvoľním svoje telo a upokojím svoju myseľ. Zhlboka sa niekoľkokrát nadýchnem. Dýcham pomaly a s každým nádychom si uvedomujem, že mi ho dáva Boh sám.
- Prosím Boha o milosť dôverovať mu.
- Pomaly si niekoľkokrát prečítam text evanjelia.
- Môžem si predstaviť seba ako jedného z učeníkov, ktorým Ježiš hovorí: „Prejdime na druhý breh.“ A ja idem s ním.
- Ježiš začína cestu z jedného miesta na druhé a je tam so mnou od začiatku až do konca, nech sa deje čokoľvek.
- Je niečo v mojom živote, čo pripomína túto scénu, keď ma Boh pozval „na druhý breh cez neisté more“?
- Volám aj ja na Boha, že o mňa nedbá, že nevidí, že hyniem? Alebo mu hovorím niečo iné?
- Môžem si predstaviť, čo v mojom živote pripomínalo búrku na mori a zdalo sa mi, že to nedáva zmysel. Možno si túto situáciu môžem predstaviť znova a pokúsim sa vidieť tam aj Ježiša so mnou. Nemusím sa báť. On je ten, koho počúvajú aj more, aj vietor.
- Hovorím s Ježišom, ako sa cítim, keď zažívam niečo ťažké, a ako sa cítim, keď viem, že on je tam. Počúvam, čo hovorí on.
- Ukončím modlitbu opakovaním slov: „Ježišu, dôverujem ti.“