Svoj život prežila v období politických vojen, náboženských konfliktov, rozdelení a zmätkov, v ktorých ochabovala viera ľudí. Bola povolaná Bohom osobne aj cez novozaložené spoločenstvo rehoľných sestier povzbudzovať ľudí vo viere a zvlášť formovať generácie žien v kresťanskom spôsobe života. Žila presvedčenie, že náboženské i mravné dobro generácií závisí od zrelosti žien, ktoré sú srdcom rodín a spoločenstiev. V ľuďoch, ktorí nemajú dar viery alebo je v nich zanedbaná, videla chudobných, ktorých má milovať, vytrvať v ich blízkosti a spolu s nimi dosiahnuť zmŕtvychvstanie. Ostala verná tomuto poslaniu napriek prenasledovaniam a neprajnostiam zo všetkých strán, ale zároveň vždy ostala poslušná rozhodnutiam autorite pápeža. Je pre nás vzorom ženy vernej Cirkvi, vernej Božím vnuknutiam a vernej ľuďom v duchovnej hmle.
„Boh má na všetko svoj čas“
Mary Ward, vlastným menom Jane, sa narodila 23. januára 1585 v Mulwithe pri Ripone, v grófstve Yorkshire v severnom Anglicku. V tom čase vládla kráľovná Alžbeta I. a jedinou povolenou cirkvou v Anglicku bola anglikánska štátna cirkev. Každý, kto bol katolíkom a nechcel sa svojej viery vzdať, bol považovaný za vlastizradcu, lebo uznával autoritu pápeža, nie kráľa ako hlavu cirkvi. Mnohí katolíci prišli o majetok, lebo za neprítomnosť na anglikánskych bohoslužbách museli platiť pokutu. Ďalší boli vo vyhnanstve, väzení alebo boli prenasledovaní.
Rodina Mary Ward patrila medzi tie šľachtické rody, ktoré ostali verné katolíckej cirkvi. Ako pätnásťročná pocítila povolanie k rehoľnému životu, nebolo však možné realizovať túto túžbu v Anglicku. Preto vycestovala pod falošným menom do Holandska. V roku 1606 vstúpila k valónskym klariskám v meste Saint Omer ako laická sestra, neskôr však spoznala, že Boh má s ňou iné plány a po roku založila svoj kláštor klarisiek určený dievčatám anglickej národnosti. Sama tam vstúpila ako novicka. 2. mája 1609 však pochopila, že Boh ju povoláva k niečomu inému. Odcestovala do Anglicka, kde ešte vždy zúrilo prenasledovanie katolíkov. Začala pôsobiť ako laická apoštolka. Postupne sa okolo nej zhromaždili rovnako zmýšľajúce spoločníčky. Hľadala medzi jestvujúcimi rehoľami nejaký vzor, podľa ktorého by mohli žiť sestry apoštolsky činné. V roku 1611 sa rozhodla prevziať pravidlá a spôsob Spoločnosti Ježišovej. Nové spoločenstvo sa malo venovať vzdelávaniu a výchove dievčat a podporovaniu kňazskej pastoračnej práce.
Mary Ward cestovala po Európe a zakladala komunity v rôznych krajinách - v Saint Omer otvorila školu pre Angličanky, takisto aj vo Flandersku, Taliansku, Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Osobnými cestami do Ríma v rokoch 1621 – 1629 sa Mary Ward usilovala dosiahnuť cirkevné schválenie pre svoj Inštitút. Doba však nebola zrelá pre apoštolské účinkovanie žien, ktoré by žili rehoľný život bez klauzúry. Pápež Urban VIII. bulou Pastoralis Romani Pontificis z 13. januára 1631 rozpustil Inštitút. Rímski cirkevní hodnostári bez vedomia pápeža dali uväzniť Mary Ward v kláštore angerských klarisiek v Mníchove, pre podozrenie z kacírstva. Keď sa o jej uväznení dozvedel pápež, ihneď ju rozkázal prepustiť. Po prepustení z väzenia sa Mary Ward rozhodla ísť opäť do Ríma, aby obhájila svoje dielo a dokázala vernosť Cirkvi, čo sa jej aj čiastočne podarilo. Pápež síce bulu neodvolal, ale dovolil Mary a niekoľkým sestrám ži v Ríme pod cirkevným dohľadom. Zlý zdravotný stav a iné dôvody pohli Mary k odchodu z Ríma v roku 1637. Vrátila sa do Anglicka, kde prežila posledné roky svojho života, napriek podlomenému zdraviu neprestala pracovať pre rozvoj a obranu Katolíckej cirkvi vo svojej vlasti. Zomrela 30. januára 1645 v Hewarte pri Yorku.
Jej spoločníčky pokračovali v diele napriek veľkým ťažkostiam. Po sedemdesiatich šiestich rokoch ich vytrvalého úsilia a záslužnej práce, pápež Klement XI. potvrdil 13. júna 1703 Pravidlá a Stanovy pre Anglické panny.
Významnou udalosťou v dejinách Inštitútu bol rok 1909, keď pápež Pius X. rehabilitoval Mary Ward ako jedinú zákonitú zakladateľku Inštitútu. V roku 2003 sa Inštitút premenoval na Congregatio Jesu a v roku 2009 bola Mary Ward vyhlásená za ctihodnú.
